Obsah článku
TATRANSKÁ LOMNICA (14. novembra 2024) – Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už dvadsať rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.
Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe vtedajších Štátnych lesov TANAP-u, kde vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty. Ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006. Následne na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz, dôsledkom čoho bol do roku 2014 odumretý les na ploche 4 240 hektárov, ktorý zničil lykožrút. Z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do projektov rekonštrukcie, revitalizácie, obnovy a protipožiarnej ochrany zničených lesných ekosystémov vypracovaných odborníkmi z oblasti vedy, výskumu a praxe. Na tvorbe projektov sa podieľali inštitúcie ako Národné lesnícke centrum, Technická univerzita vo Zvolene a Štátna ochrana prírody SR, ktorá sa vyjadrovala ku každému projektu. Cieľom projektov bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť mimoprodukčné funkcie, medzi ktoré patrí pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia, ale taktiež spoločenské funkcie, ktoré predstavuje najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochraná a vodoochranná. Celý projekt revitalizácie bol nastavený aj s dôrazom na ochranu a zlepšovanie biotopov vzácnych druhov živočíchov vrátane hlucháňa hôrneho. Odborné ľudské zásahy v starostlivosti o lesné ekosystémy preukázateľne, na základe vedeckých štúdií, pomáhajú zvyšovať napĺňanie funkcií lesníckeho odvetvia formovaním vzhľadu a stability krajiny, uchovávaním prírodného prostredia a historického dedičstva.
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz viac ako osem miliónov dvestotisíc sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty lesníci obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, avšak aj do prirodzeného zmladenia dopĺňajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestrosť lesa a zamedzilo vzniku monokultúr. Pri tom využívajú dreviny vypestované v Stredisku starostlivosti o genofond drevín Správy TANAP-u, ktorých semeno má výlučne miestny pôvod, a tým je geneticky prispôsobené na rast a prežitie v prírodných podmienkach jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Aj to je dôkaz toho, že pri manažovaní lesa má v národnom parku hlavné slovo príroda, avšak les môže plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje, len uplatňovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode.
Dvadsaťročnou odbornou lesníckou prácou sme dokázali vypestovať drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré plnia svoje verejnoprospešné funkcie. Takéto lesy sú schopné do budúcna lepšie čeliť dopadom klimatických zmien, zabraňovať erózii, zadržiavať vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia.
Zdroj: TANAP
