Obsah článku

Tatranská Lomnica (25. mája 2020)– Jarné
zalesňovanie na území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov
TANAP-u ovplyvnila korona len okrajovo. Hoci väčšie skupiny dobrovoľníkov sa ho
pre celoslovenské opatrenia súvisiace so šírením pandémie ochorenia COVID-19 nemohli
až do ich uvoľnenia i napriek záujmu zúčastniť, lesníci všetky plánované práce
zabezpečili prostredníctvom zazmluvnených dodávateľov.
Len v rámci jarného zalesňovania plánujú Štátne lesy TANAP-u na území Tatranského a Pieninského národného parku vysadiť celkovo vyše 230-tisíc sadeníc, do konca roka by sa mal ich počet vyšplhať na približne 350-tisíc. Všetky pochádzajú z vlastnej produkcie, lesníci ich vypestovali v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u, nachádzajúcich sa od Oravíc až po Pieniny. Do polovice mája sa podarilo zasadiť už viac ako 152-tisíc sadeníc na ploche takmer 95 hektárov, zalesňovacie práce by mali byť ukončené v priebehu najbližších dní.
„Na obnovu lesných porastov
používame výlučne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých
lokalít národného parku. V drevinovom zložení má najvyššie zastúpenie
smrekovec, borovica a smrek, okrem nich vysádzame jedľu, javor, buk
a v menšom množstve aj jelšu a jaseň,“ konkretizuje Radoslav Žlkovan z
Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u. Umelo obnoviť sa lesníci
snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin
absentuje – či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú
štruktúru materského porastu, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice
však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty
napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy.
Pri umelej obnove lesníci
využívajú predovšetkým prirodzené zmladenie, ktoré tvorí približne polovicu z celkovej
zalesnenej plochy. Dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa
nedokážu prirodzene obnoviť. Pri tom, samozrejme, reflektujú aj prichádzajúce
globálne otepľovanie, ktoré pravdepodobne ovplyvní drevinové zloženie na
jednotlivých stanovištiach. Prirodzené zmladenie prípravných drevín ako
jarabina, breza či osika ponechávajú v porastoch. Výsledkom takéhoto
snaženia je prírode blízky les, v budúcnosti vekovo, druhovo a priestorovo
diferencovaný, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia či prírodným
katastrofám a zároveň je schopný plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť
od neho požaduje. Takéto prírode blízke hospodárenie nie je v Tatrách
novotou. Lesníci ho praktizujú už od vzniku Tatranského národného parku
v roku 1949.
Spracovala: Mgr. Martina Petránová,
koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u
Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk
www.lesytanap.sk


