Obsah článku
Tatranská Lomnica (18. novembra 2019) – Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už pätnásť rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.
Tatranská bóra zničila celkovo
12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území
v správe Štátnych lesov TANAP-u. Vietor poškodil 2 036 950 m³
drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 %
kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili
v máji 2006, avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany
prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli
spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať
v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná
kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút
zničil 1 273 218 m³ drevnej hmoty, z toho 46 % bolo v bezzásahových
územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov
poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.
Popri odstraňovaní následkov ničivej
víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do Projektu rekonštrukcie,
revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo
vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola
druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou
a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách,
kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les,
ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či
prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to
znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či
osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len
to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ Štátnych lesov
TANAP-u Maroš Petrík.
V rámci tzv. umelej obnovy
lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve
tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie
zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali
však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú
predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje,
či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru
materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou, sadenice však
vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z
dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny,
ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O
približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému
zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Hodnoteniu
stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola
venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra
uskutočnila v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Jej súčasťou bola
aj exkurzia na výskumné plochy so spracovanou a nespracovanou kalamitou z
novembra 2004, kde sa v súčasnosti okrem iného sledujú toky oxidu uhličitého, vody
či energie pomocou unikátnej metódy eddy kovariancie. Viac informácií nájdete
na http://www.lesytanap.sk/sk/tlacove-spravy/sprava/co-ukazal-tzv-pokalamitny-vyskum-1334/.
Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor
vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u
Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk
www.lesytanap.sk
